Ako je známe, rokovania o TTIP sa začali v júli 2013 s cieľom vytvoriť najväčšiu dohodu o voľnom obchode a investíciách na svete. Východzím zámerom dohody sú predovšetkým výhody, ktoré TTIP môže priniesť popri upevňovaní vzájomných bilaterálnych vzťahov USA a EÚ, prispieť k odstráneniu nadbytočných obchodných bariér, taríf, ciel a poplatkov, priniesť ekonomický prospech z naštartovania vyššieho tempa hospodárskeho rastu, či vytvárania nových pracovných miest. TTIP bude predstavovať 40% globálneho GDP.
Aj z uvedeného je vidieť, že ide o historicky mimoriadne ambicióznu dohodu, ktorá však zároveň vyvoláva aj viaceré obavy, napr. z údajnej hrozby celkovej deregulácie obchodných vzťahov USA-EÚ, najmä však v sektore poľnohospodárstva, či v oblasti ochrany spotrebiteľov.
Osobitné obavy Európanov vyvoláva otázka, aby TTIP vo svojej finálnej podobe neumožnila aj v súčasnosti zakázaný dovoz hovädzieho mäsa obsahujúceho hormóny z USA, ako aj dovoz doteraz obmedzených obilnín a potravín z geneticky modifikovaných semien.
Hlavný vyjednávač EÚ Ignacio Garcia Berrero však na uvedenej tlačovke vo Washingtone ubezpečil, že prístup Európy vylučuje akékoľvek záväzky vo sfére privatizácie verejných služieb. Zdôraznil, že „dvadsaťosmička EÚ nepristúpi na nič, čo by mohlo obmedziť, či ohroziť ochranu životného prostredia, zdravia, bezpečnosti, spotrebiteľov, príp. údajov o súkromí“.
Obaja hlavní vyjednávači D. Mullaney a I. Garcia Bercero označili ukončené siedme kolo rokovaní o dohode TTIP „za produktívne“, pričom dodali, že ešte je pred USA a EÚ dlhá a ťažká cesta do dosiahnutia záverečnej zhody medzi stranami. Odôvodnili to tým, že pri dohode s takým významom a veľkosťou ide o návrhy často dlhé a komplexné, čo si vyžaduje množstvo hodín detailných a ťažkých diskusií i analýz. Preto ani americký, ani európsky šéf vyjednávač neboli ochotní na piatkovej tlačovke konkretizovať časový harmonogram dosiahnutia záverečnej podoby dohody o TTIP.
V otázke úspešného ukončenia rokovaní o TTIP bol už o niečo zhovorčivejší luxemburgský minister zahraničia Jean Asselborn, keď upozornil, že tieto „rokovania nie sú ľahké“. V prístupe vyjednávačov USA i EÚ, podľa neho, „existujú červené čiary“, „čo si vyžiada viac otvorenosti voči verejnej mienke v Amerike i v Európe“. „NGOs v Európe kladú veľmi dôležité otázky, na ktoré je treba odpovedať. Je preto nutné skúsiť lepšie vysvetlovať záujmy a výzvy“, dodal minister J. Asselborn. Podľa jeho názoru, k záverečným konklúziám vo veci TTIP, môžu USA a EÚ dospieť koncom roku 2015, v čase, keď práve jeho krajina Luxemburg bude zastávať predsednícku funkciu v EÚ.
Robert Škopec