Vyostrenie sporu o Ukrajinu je dôsledkom chýb Európskej únie

Autor: Robert Škopec | 5.3.2014 o 18:09 | (upravené 5.3.2014 o 21:07) Karma článku: 6,99 | Prečítané:  184x

K vyhrotenie sporu medzi Európskou úniou a Ruskom vo veci Ukrajiny vôbec nemuselo dôjsť, keby Západ (USA+EÚ) bol lepšie využil svoj jestvujúci ekonomický a diplomatický potenciál. Stačí si všimnúť veľkosť záchranného balíčka, ktorý doteraz poskytla EÚ Grécku: niekde medzi 250-280 miliárd eur. Pričom podľa medializovalizovaných informácií sa už zvažuje poskytnutie ďalšej pomoci Grécku v hodnote cca 10-20 miliárd eur. Stačilo by, ak by šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová bola požiadala radu EÚ v roku 2013 o poskytnutie finančnej pomoci Ukrajine len na úrovni púhej jednej desatiny uvedenej sumy pomoci Grécku, teda cca 25-30 miliárd eur. Poskytnutím takejto pomoci ešte v lete roku 2013 by sa bolo dalo predísť eskalácii napätia ako vo vnútri Ukrajiny, tak aj v jej vzťahoch voči Rusku. Boli by získali tým všetky strany sporu, vrátane Únie, pretože na báze zlepšenej hospodárskej situácie v Ukrajine by mali aj následné diplomatické rokovania pravdepodobne vyššiu nádej na úspech. Nemuselo by potom dôjsť ani k zhoršeniu vzťahov až do takej miery, že Rusko poslalo svoje vojenské jednotky na Krym, atď. Netreba široko rozvádzať, že Ukrajina má o koľko väčší význam pre vzájomné vzťahy Západu (USA+EÚ) s Ruskom, než má pri všetkej úcte k turistike Grécko. No nestalo sa tak, čo ukazuje na strategické pochybenie Európskej komisie (EK), Európskej rady (ER), i Európskeho parlamentu (EP).

K tomu si môžeme pripočítať aj stratégiu prezidenta USA Baracka Obamu, v rámci ktorej sa 5 rokov usiloval o prioritné zlepšenie bilaterálnych vzťahov s Ruskom, ako však ukazuje kríza na Ukrajine, bez väčších výsledkov. Medzi faktory, ktoré k tomu viedli, o. i. môžeme spomenúť aj doteraz nedostatočne efektívnu spoluprácu diplomacie USA s krajinami Višegrádskej skupiny, ktoré majú bezprostredný hraničný kontakt s Ukrajinou. V súčasnosti, keď sú už ruské vojská na Kryme, politici aj analytici pri hľadaní riešenia vzniknutej situácie rituálne zdôrazňujú, že hlavnú úlohu komunikačného kanála s Ruskom môže hrať Nemecko. Iste je dôležité pre východisko z terajšej vyhrotenej atmosféry, že ruský prezident Vladimir Putin súhlasí s iniciatívou nemeckej kancelárky Angely Merkel o vyslaní pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Krym. Opäť sa však musím spýtať, muselo to dôjsť až tak ďaleko ? Bol to správny postup, že sa po parlamentných voľbách 2013 v Nemecku prakticky ochromila vláda krajiny pre siahodlhé koaličné rokovania medzi politickými stranami a Ukrajine sa venovala dlhé mesiace pramalá pozornosť ? Úloha Nemecka v tejto súvislosti nadhadzuje aj tak povedia metodologické problémy o správnosti terajšieho systému deľby práce medzi jednotlivými vrcholnými orgánmi Únie (EK, ER, EP). Spor o Ukrajinu ukazuje, že Rusko môže pri rokovaniach preferovať Nemecko. Lenže čo s aparátom vysokej predstaviteľky Catherine Ashton pre zahraničnú politiku ? Ten evidentne nezvládol svoje úlohy v agende Ukrajiny. To isté platí aj pre aparát podpredsedu EK Maroša Šefčoviča pre koordináciu, a zrejme aj pre celú Európsku Komisiu. Z uvedeného vyplýva, že funkciu vysokej predstaviteľky pre zahraničnú politiku EÚ nominálne síce vykonáva Catherine Ashton, no de facto ju vykonáva kancelárka Angela Merkel, ktorej radí jej minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier, a tomu zasa pripravuje podklady špeciálny koordinátor politiky Nemecka voči Rusku Gernot Erler. Vojenská prítomnosť Ruska na Kryme (čiže na výsostne ukrajinskom území) však tým pádom svedčí aj o krachu doterajšej stratégie Gernota Erlera... Ďalšou metodologickou otázkou potom je, či funkcia vysokej predstaviteľky pre zahraničnú politiku EÚ v Bruseli má vôbec zmysel a budúcnosť, ak sa o všetkom dôležitom v oblasti diplomacie rozhoduje v tíme kancelárky Angely Merkel v Berlíne ? Z uvedených koordinančných nedostatkov v Únii je vidieť, že otázky deľby práce a kompetencií medzi jej vrcholnými predstaviteľmi môžu hrať v krízových situáciách rozhodujúcu úlohu. Teda by sa nemali len tak blahosklonne ponechávať na prebujnelú a neefektívnu bruselskú byrokraciu. Tá nám v prípade Ukrajiny umožnila, nezodpovedne - pretože nie je dostatočne kontrolovaná verejnosťou, scenario hrozby vojenského konfliktu medzi Ruskom a Európou. A to si snáď ani jeden obyvateľ-volič 500 miliónovej Európy nemôže želať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odchod z koalície? Názory sú pol na pol, hovorí poslanec SNS

Fico ustúpil Dankovi a vláda v stredu nerokovala. Mandát premiéra do Salzburgu ministri nakoniec odsúhlasili na diaľku, Fico neprišiel na ohlásenú tlačovú besedu.

KOMENTÁRE

Podomový šmejd s jadrom Únie

Žiadna „super EÚ“ s jedným pevným jadrom sa nechystá.

ŠPORT

Ramsaymu premiéra vyšla. Vie, že musíme hrať ešte lepšie

Slovenskí hokejisti porazili Česko.


Už ste čítali?