reklama

Boj o top posty Európy sa už začal

V roku 2014 prebehne kompletná premena v najdôležiteších orgánoch vedúcich inštitúcií Európy. Platí to pre Európsky Parlament (EP), Európsku Komisiu (EK), aj Európsku Radu (ER). Existujúca národná rivalita v 28 člennej Európskej únii (EÚ) sa premieta aj do výberu možných kandidátov, ktorí vytvoria nové vedenie Európy. Jej hlavným poslaním bude vyviesť konečne Európu z vleklej ekonomickej krízy, ktorá výrazne naštrbila medzinárodné postavenie starého kontinentu v konkurenčnom boji s ostatnými regiónmi sveta. Najväčšia pozornosť sa venuje otázke nástupníctva po terajšom predsedovi EK José Manuel Barrosovi, ktorého mandát sa skončí 31. októbra 2014. Politické strany zastúpené v EP už začali s hľadaním svojich vhodných kandidátov tak, aby pokiaľ možno predstihli personálne návrhy prichádzajúce z členských štátov EÚ.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Na úrovni EK druhou kľúčovou kandidatúrou bude náhradník Britky Catheriny Ashtonovej vo funkcii šéfa rezortu zahraničia. Ide síce o dôležitý, značne reprezentatívny, ale zároveň aj dosť nevďačný post, keďže bude treba riešiť také agendy ako sú vzťahy EÚ s Ukrajinou, Iránom, či kríza v Strednej Afrike, atď. Predseda ER Herman Van Rompuy z Belgicka ako predstaviteľ členských štátov končí vo svoje druhé funkčné obdobie (podobne ako aj J. M. Barroso) trocha neskôr 30. novembra 2014. Počas jeho pôsobenia sa prestíž ER darilo postupne zvyšovať, takže v niektorých oblastiach aj zatienila predtým všemocnú EK. Pri výbere budúceho šéfa ER budú európski lídri zohľadňovať najmä fakt, že kto bude najpravdepodobnejším kandidátom na post šéfa EK tak, aby pokiaľ možno, tieto dva dôležité posty neboli z toho istého štátu, alebo regiónu EÚ. Vo voľbách do EP, ktoré sa uskutočnia v máji 2014, bude zvolených 751 europoslancov. Už aj v priebehu terajšieho funkčného obdobia EP si postupne požadovala pre seba stále väčšie slovo prakticky v celej európskej parlamentnej agende. Dá sa očakávať, že v tomto trende bude pokračovať aj nová zostava EP, ktorá si na svojom prvom stretnutí v júli 2014 bude musieť zvoliť aj náhradu za doterajšieho šéfa nemeckého Socialistu Martina Schulza. Ten nastavil štandard dosť vysoko, jeho hlas bolo často počuť pri rozhodovaní o rôznych záležitostiach, pričom neustále požadoval väčšiu zodpovednosť lídrov EÚ voči osudom jej 500 miliónov obyvateľov. Napr. neraz verejne kritizoval aj ignorantskú politiku vlády premiéra Viktora Orbána voči 4,5 miliónovej chudobe v Maďarsku. Doteraz to boli národní lídri, ktorí rozhodovali o obsadzovaní európskych top postov, napr. aj J. M. Barroso sa stal predsedom EK ako ich kompromisný kandidát. Avšak podľa Lisabonskej zmluvy z roku 2009 by sa to malo už diať tak, že sa zohladnia výsledky ľudového hlasovania do EP. Čiže by mal byť uprednostnený kandidát strany, ktorá získala najviac hlasov vo voľbách do EP. Technicky však skôr ide o odporúčanie, teda nie je záväzné pre národných lídrov. Pozorovatelia európskej politickej scény z toho vyvodzujú, že výber osoby nového šéfa EK prebehne opäť „po starom“, podľa doterajších zvyklostí kompromisného vyjednávania. Súc proti uvedenej tradícii, sa politické strany zastúpené v EP snažia urýchliť prípravu svojho zoznamu kandidátov pre nasledujúce funkčné obdobie najmä čo sa týka EK. Oficiálnym kandidátom Sociálnych demokratov na post šéfa EK je práve Martin Schulz, ktorý má síce aj podporu EP, avšak sa povráva, že jeho kandidatúre nie je príliš naklonená jeho krajanka kancelárka Angela Merkel. Tá si údajne necháva v zálohe aj dánsku kandidátku a premiérku Helle Thorning-Schmidt do čela EK. Centristická strana Liberálov si vyberie svojho kandidáta 1. februára 2014 spomedzi bývalého premiéra Belgicka Guy Verhofstadta a terajšieho eurokomisára pre ekonomické záležitosti Švéda Olli Rehna. Ten hral vedúcu úlohu pri formovaní politiky EK v boji proti hospodárskej kríze v Európe. Zdá sa, že to môže byť jeho nevýhoda, pretože jeho osobu mnohí spájajú práve s nepopulárnou politikou uťahovania opaskov a rozpočtových škrtov. Pričom v súčasnosti sa už viac uprednostňuje potreba stimulovať hospodársky rast a zamestnanosť. Napr. bývalý maďarský národohospodársky minister (de facto minister financií) a terajší prezident Maďarskej národnej banky Gyὅrgy Matolcsy („pravá ruka“ premiéra Orbána) nedávno cez médiá vyzval O. Rehna, aby odstúpil zo svojej funkncie v EK, pre jeho údajne neúspešnú stratégiu riešenia hospodárskej krízy. Stredo-pravá Európska ľudová strana (EĽS) zatiaľ nemá príliš jasno, koho si vybrať za svojho kandidáta za predsedu EK. V hre sú viacerí jej kandidáti: súčasný eurokomisár pre finančné trhy Francúz Michel Barnier (je málo pravdepodobná jeho podpora zo strany socialistickej vlády vo Francúzsku), bývalý luxemburgský premiér a bývalý šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker (údajne nemá prílišnú podporu nemeckej kancelárky Angely Merkel, ani súčasného šéfa Eurozóny a holandského ministra financií Jeroena Dijsselbloema), poľský premiér Donald Tusk, fínsky premiér Jyrki Katainen, súčasná šéfka IMF, Francúzska Christine Lagarde. Pre Slovensko by snáď mohol byť z doteraz známych najvítanejším kandidátom do čela EK poľský premiér Donald Tusk, pre jeho dôvernú znalosť potrieb krajín Višegrádskej skupiny. Zostáva otvorenou otázkou, či sa prognózované hospodárske oživenie v Európe už prejaví do mája 2014 dostatočne silne k tomu, aby tak stihlo zabrániť väčšiemu úspechu extrémistických politických strán vo vo voľbách do EP. Robert Škopec[/content>

Robert Škopec

Robert Škopec

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Autor píše aktuálnu politickú publicistiku a články z oblasti neuropsychológie. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu