Vedúci experti sveta v nej konštatujú, že sa už nazhromaždilo dostatok dôkazov pre kauzálnu súvislosť medzi znečisteným ovzduším a vznikom rakoviny pľúc, ako aj pre pozitívnu koreláciu zvýšenia rizika spôsobenia karcinómu močového mechúra, i niektorých srdcových onemocnení. Aj keď monografia pripúšťa dramatické rozdiely v skladbe ovzdušia podľa jednotlivých regiónov sveta, jej závery majú platnosť pre celý svet. Znečistenie ovzdušia sa už dávnejšie považuje za rizikový faktor pre viacero ochorení.
Z najnovších štúdií vyplýva, že miera rizika sa prudko zvyšuje najmä v tzv. rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách s veľkými populáciami ľudí. V roku 2010 to viedlo 223 tisíc prípadom úmrtia na rakovinu pľúc vo svete. Vzduch, ktorý vdychujeme je mixtúrou rakovino-tvorných častíc, upozorňuje K. Straif, šéf IARC Monographs Section. Podľa neho, znečistené ovzdušie je nielen hlavným rizikovým faktorom zdravia vo všeobecnosti, ale aj vedúcou ekologickou príčinou úmrtí na rakovinu. Takéto nebezpečné znečisťovanie ovzdušia je zapríčinené najmä automobilovými výfukmi, výrobou elektrického prúdu, priemyslovými a poľnohospodárskymi exhalátmi, chemickými rozpúšťadlami, kovmi, nepatrnými časticami prachu, atď. Jeho zástupkyňa D. Loomis podčiarkuje, že výsledky uvedených štúdií jednoznačne potvrdzujú zvýšené riziko vzniku rakoviny pľúc u ľudí vystavených znečistenému ovzdušiu.
Klasifikovanie znečistenia ovzdušia za karcinogénne pre ľudí označil riaditeľ IARC Ch. Wild za dôležitý krok. Podľa neho, dnes už existujú efektívne metódy pre znižovanie znečisťovania ovzdušia, čo umožňuje redukovať vystavenie ľudí týmto rizikovým faktorom v celosvetovom meradle. Citovaná správa IARC má byť preto silným signálom pre medzinárodnú komunitu, aby sa spravili kroky potrebným smerom bez ďalšieho omeškania.
Podobným spôsobom apeluje na vedúce politické kruhy aj nedávna štúdia sponzorovaná Európskou úniou. Z nej vyplýva, že ak by sa podarilo výraznejšie obmedziť znečisťovanie ovzdušia vo väčších mestách, znamenalo by to o. i. zvýšenie predvídateľnej strednej dĺžky života ich obyvateľov o cca 2 roky, ako aj o 19 tisíc prípadov menej úmrtí ročne. Dalo by sa tým ušetriť 31,5 miliárd eur na výdajoch zdravotníctva, i na znížení výpadkov z pracovného procesu zo zdravotných príčin.
Zvyšovanie výdajov na zdravotníctvo, medzi nimi v nie poslednom rade na boj proti rakovinovým ochoreniam, je predmetom pokračujúceho politického boja medzi vládnou a opozičnými politickými stranami nielen u nás. Stačí si evedomiť, že aké veľké miliardové sumy idú na „cancer industry" ročne. Zatiaľ však s výsledkami nemôžeme byť spokojní ani na poli medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti. Ak vezmeme do úvahy najnovšie vedecké výsledky vo sfére znečisťovania ovzdušia, tak vidíme, že ako domáce, tak aj medzinárodné úsilia sú neraz kontraproduktívne. Čo ušetríme na jednej strane, to vydáme na strane druhej. Ak ovzdušie ostane naďalej globálne karcinogénne, tak to bude signálom krachu partokracie vo svete. Keď sa rôzne politické zoskupenia nedokážu spojiť ani v úsilí na poli preventívnej zdravotnej sebazáchovy ľudstva, tak aká môže byť efektivita ich pôsobenia ? Podobne, ako po ropnej kríze v roku 1973 dostali politické elity lekciu z limitov rastu, môžu byť nasledujúce roky, ak neuspejú v boji proti znečisťovaniu ovzdušia, o limitoch modelu partokracie.
24.10.2013
Robert Škopec
