Brusel versus Maďarsko

Autor: Robert Škopec | 15.5.2013 o 17:23 | (upravené 16.5.2013 o 13:29) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  119x

Maďarsko pod vedením vlády premiéra Viktora Orbána dnes zohráva úlohu „fackovacieho panáka“ v Európe, podobne ako to zakúsilo aj Slovensko v prvej polovici deväťdesiatich rokov m. s. Agenda celého sporu sa rozrastá, zasahuje do stále väčšieho počtu tém multilaterálnych vzťahov Maďarska. Aj najnovšie reakcie maďarských predstaviteľov sa nesú v znamení nepriateľskej rétoriky voči kritike vyjadrenej rôznymi orgánmi a predstaviteľmi Únie. Nedá sa vylúčiť, že vláda V. Orbána, nebyť jej smrteľnej závislosti na eurofondoch Bruselu (96% projektov a investícií), by už možno bola zaviedla svoju krajinu do tzv. Šangchajskej skupiny.

 

Jednu skupinu kritických postupov Európskej únie (EÚ) voči Maďarsku tvoria politické a právne námietky súvisiace s demokratickým deficitom: tzv. „infraction procedures". Obhajujú priority Európskej komisie (EK) v tomto spore. V júni 2013 má byť dokončená správa predsedu EK J. M. Barrosa a eurokomisárky spravodlivosti V. Reding o súlade zákonodarstva v Maďarsku s legislatívou EÚ. Experti Benátskej komisie ešte pracujú na podobnej správe najmä so hľadom na štvrtú novelu maďarského Základného zákona. V rovnakej veci trojica renomovaných ústavných právnikov F. Delpérée, P. Devolvé a E. Smith pozvaná ministrom zahraničia J. Martonyim už dokončila svoju kritickú správu o ústavnosti niektorých kontraverzných krokov maďarskej vlády. Zároveň s tým pripravil aj spravodajca Výboru základných práv Európskeho parlamentu (EP) R. Tavares svoj návrh komplexne kritickej správy, ktorý ešte musí prerokovať a zrejme aj doplniť o pripomienky uvedený výbor a  plénum EP. R. Tavares odporúča začať „procedúru 7.1.-2." Zmluvy EÚ,  ktorá by mohla zájsť o. i. až k suspendovaniu hlasovacieho práva Maďarska. Spomínaný článok 7 označila podpredsedníčka EK a eurokomisárka spravodlivosti V. Reding za nasadenie „jadrovej zbrane EK" v spore s Maďarskom. Podľa doterajších informácií, ako tie dokončené (Martonyiho komisia + Tavaresov návrh opatrení), tak aj tie rozpracované (Barrosova správa + správa Benátskej komisie) nešetria viaceré opatrenia vlády V. Orbána na poli demokracie, rešpektovania ústavnosti, či demontáže právneho štátu.

Druhú časť aktuálnych konfrontácií tvoria ekonomické otázky, vrátane obchodovania s energonosičmi, ktoré sú prioritné pre Maďarsko v multilaterálnej relácii. O ničom inom sa maďarskí vedúci činitelia nevyjadrujú s takou neskrývanou vehemenciou, ako o svojej požiadavke ukončenia procedúry nadmerného deficitu (PND): „the EU´s excessive deficit procedure". Tá prebieha voči Maďarsku už od roku 2004 a dosiahnutie jej ukončenia je v súčasnosti top-prioritou vlády V. Orbána. Rozhodnutie EK v tejto veci sa očakáva koncom mája 2013. V záujme toho predkladala vláda V. Orbána do Bruselu už od svojho nástupu k moci v roku 2010 taký plán ekonomických opatrení „the Convergence Programme", ktorý doteraz spôsobil prakticky minimálne  úverovanie ekonomiky krajiny spojené s maximálnym vyhrotením napätia v sociálnej oblasti. Niet takého antisociálneho opatrenia, ktoré by vláda V. Orbána nebola ochotná uskutočniť v minulých troch rokoch v záujme stlačenia deficitu pod hranicu 3% GDP, tak ako to požadujú Maastrichtské kritériá. Na druhej strane, úspešne sa jej darí implantovať až totalitnú mieru nacionalistickej politiky opierajúcu sa o nesporne prežívajúci „veľkomaďarský" sentiment väčšiny maďarskej spoločnosti. Tým sa jej darí aspoň čiastočne neutralizovať škody spôsobené uvedenou antisociálnou líniou. Po zhruba polročnom poklese preferencií (vlády) Fidesz, sa jej dokonca podarilo dosiahnuť ich rast za posledné dva mesiace vďaka propagandistickej kampani okolo presadenia 10% zníženia poplatkov za energie. Je to potvrdením selektívnej pamäti nemalej časti obyvateľov-voličov Maďarska. Vedúci Kancelárie ministerského predsedu štátny tajomník J. Lázár nedávno uviedol, že ešte v tomto roku je potrebné znížiť ceny energií celkove o 30% ! Premiérom R. Ficom ohlásené 3% zníženie cien energií na Slovensku tak dosiahne len ohláseného zníženia cien rovnakej služby v Maďarsku. To neprekračuje rámec obyčajného propagandistického triku. Nie je však možné súhlasiť s názorom poradcu šéfa  parlamentného klubu Most-Híd Zs. Gála, keď v denníku Új Szó obvinil vládu Fidesz z realizácie „extrémne ľavicovej hospodárskej politiky". Pri hľadaní východiska z 6. rok trvajúcej ekonomickej krízy je potrebné postupovať pragmaticky, bez ideologických klapiek na očiach. Aj predseda EK J. M. Barroso priznal na stretnutí európskych think-tankov v Bruseli (22.4.2013), že „politika prísnosti už dosiahla hranice únosnosti", „rastie nesúhlas verejnosti s úspornými opatreniami a zvyšovaním daní", „tá má len minimálnu politickú a sociálnu podporu".  Z toho je vidieť, že by nebolo správne odmietať politiku premiéra V. Orbána en bloc, ale je potrebné k nej pristupovať diferencovane. Kritiku z Bruselu týkajúcu sa politiky demokratických deficitov a demontáže právneho štátu v oblasti sociálno-politickej nadstavby Maďarska je možné  považovať za oprávnenú. Zároveň na niektoré ekonomické reformy V. Orbána sa dá aj nazerať ako na variant riešenia neúnosne dlho trvajúcej krízy ekonomickej základne Európy.

 

12.5.2013

Robert Škopec

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Na koncerte v Manchestri došlo k výbuchu, hlásia 19 obetí

Po koncerte Ariany Grande počuli fanúšikovia výbuch, policajné zdroje hovoria o možnom samovražednom atentáte.

DOMOV

Politický geograf Madleňák: Neviem, či v Lučenci poznajú Luntera či Mičeva

Kotleba ťaží v banskobystrickej župe aj zo slabej informovanosti voličov.

KOMENTÁRE

Voliť proti Kotlebovi nebude bolieť

Rodinkárstvo voličom ĽSNS neprekáža, Klus chce úrad čistiť.


Už ste čítali?