Robert Škopec
Orbán ako rozbíjač EÚ
Napriek už ťažkajúcim si popredným politikom na Slovensku, predbežné analýzy zatiaľ ukazujú, že sankcie Európskej únie (EÚ) proti Rusku ako keby sa nemíňali s účinkom. Nebolo by správne vynášať unáhlené súdy, avšak zostáva faktom, že sa do dnešného dňa darí predchádzať ďalšiemu rozširovaniu krízy vo Východnej Ukrajine. Podľa odhadov bezpečnostných analytikov, doteraz prijaté sankcie EÚ voči RF spôsobia jasne väčšie škody na strane Ruska. V tomto roku to má byť okolo 27 miliárd USD, kým v budúcom roku to bude ďalších 75 miliárd USD. Straty EÚ sa odhadujú celkove za toto obdobie na cca 50 miliárd USD. Sankcie teda znamenajú komparatívnu výhodu na strane EÚ. Ak si ich dopad porovnáme s veľkosťou GDP, tak sa ukážu ešte väčšie rozdiely: škody RF dosiahnu 4,55% jeho GDP, kým straty EÚ budú na úrovni 0,3% GDP EÚ. Pričom sankčná politika Západu by v prípade nutnosti mohla zájsť napr. až po suspendovanie členstva Ruska vo WTO (Svetová obchodná organizácia). Prirodzene, platiť to bude len za predpokladu, že nedôjde k ďalším nečakaným komplikáciám v konflikte Ruska s Ukrajinou. Zdá sa, že si uvedené i ďalšie komparatívne výhody Únie začínajú viac pripúšťať aj v Moskve. Existuje totiž minimálne jeden lapidárny historický príklad dramaticky potvrdzujúci tézu, že v uplatňovaní hospodárskych sankcií máva Západ (EÚ+USA) lepšie pozície, než Rusko. Mám na mysli vojnu bývalého ZSSR v Afganistane. Tá si tiež vynútila ekonomické sankcie Západu, ktoré následne spôsobili rozpad ex-ZSSR. Zopakovať si uvedenú lekciu sotva môžu chcieť politici a analytici dnešného Ruska. Môžu však hľadať iné, sofistikovanejšie, rafinovanejšie metódy, ktoré by mohli poškodiť jednotu EÚ bez uvedených bezpečnostných rizík. Úlohu „tajnej zbrane“ v tomto zmysle by mohli vyskúšať prostredníctvom premiéra Maďarska V. Orbána.