Niet sa čo čudovať, že maďarské opozičné politické strany volajú po vyšetrení kauzy Questor generálnym prokurátorom, tamojším najvyšším kontrolným úradom (ÁSZ), ako aj zriadenie osobitného parlamentného vyšetrovacieho výboru. Mali by posúdiť akú úlohu hrali v kauze premiér Viktor Orbán, a jeho minister zahraničia Péter Szijjártó, najmä čo sa týka možného zneužitia interných informácií o hroziacom krachu Questoru. Vytýka sa im, že krátko pred krachom Questoru z neho na poslednú chvíľu vytiahli vládne financie (!), avšak radovým investorom už nepostkytli ďalej svoje údajné „insiderské“ informácie, aby si ich mohli vybrať z Questoru aj oni...
Na dôvažok, už predtým v roku 2015 skolabovali brokerské spoločnosti Buda-Cash a Hungaria Securities taktiež so stratou rádove na úrovni desiatok miliárd HUF a desaťtisícok drobných akcionárov. V spomínanom návrhu zákona Fidesz o vyvlastnení súkromného vlastníctva majiteľov a vedenia skrachovaných investičných spoločností na odškodnenie ich akcionárov má byť aj klauzula o rovnakom postihu dokonca aj audítorov (!), ktorí boli vydali posudky o hospodárení daných spoločností... Schválenie tohto návrhu zákona maďarským parlamentom bude znamenať, že vláda premiéra V. Orbána pokračuje vo svojej ceste po právnych retroaktivitách, ktorú začala návrhom riešenia kauzy tzv. „devízových úverov.“ V nej zaviazala dotknuté banky vrátiť klientom tzv. „úroky vyžiadané (bankami) neférovým postupom.“ Podľa odhadov niektorých finančných expertov v Maďarsku, kauza devízových úverov sa môže dotýkať cca 1,5 milióna úverov klientov bánk a finančná suma prostriedkov, ktoré im majú byť vrátené v priebehu roku 2015 môže dosiahnuť cca 1,5 bilióna (tisíc miliárd) HUF !
Kauza Questor však okrem finančných má aj zahraničnopolitické súvislosti, ktoré dokonca ukazujú aj na slabú kontrolnú činnosť Európskej Komisie a Európskeho Parlamentu v oblasti vízovej politiky. Ide o to, že Maďarské vízové centrum v Moskve, a obchodné zastúpenia v Moskve a Istanbule minister P. Szijjártó zveril pod vedenie šéfa Questoru: už spomínaného Cs. Tarsolya spolu so Szilárdom Kissom, ktorého maďarské médiá upodozrievajú z údajných kontaktov na organizovaný zločin. Podozrenia o jeho osobe sa maďarský minister zahraničia snažil dementovať nedávno na tlačovke. Jadro problému s vízami spočíva v tom, že Maďarsko vydalo od získania členstva v Európskej únii, vo svetovom merítku 2 milióny víz, z čoho na uvedené vízové centrum v Moskve pripadá skoro štvrtina, t. j. cca 400 tisíc kusov víz. Opakovane boli medializované podozrenia, že z tohto čísla pripadá aj časť víz poskytnutých maďarskou stranou členom „podsvetia“, ktorí by inde asi neboli dostali víza umožňujúce ich vstup na územie EÚ !
Snáď horeuvedené čísla stačia na lepšie pochopenie ideologického sporu, ktorý sa rozhorel po publikovaní konceptu premiéra V. Orbána o tzv. „iliberálnom štáte.“ Pomôže nám to dekódovať zmysel globálnej súťaže o novej forme štátu, o priebehu ktorej sa môže zdať, že v nej zatiaľ iliberalizmus vedie. Súčasné Maďarsko však môže byť ilustráciou opaku prostredníctvom správnosti nasledovnej rovnice: iliberálny štát = kleptokracia.
Robert Škopec