Zbrane e-diplomacie USA: Google, Facebook, Twitter

Autor: Robert Škopec | 5.11.2014 o 13:34 | Karma článku: 1,74 | Prečítané:  194x

Jared Cohen napriek svojim 32 rokom už patrí medzi najvplyvneších ľudí sveta. Na Ministerstve zahraničných vecí USA v predošlej administratíve pracoval u poradkyne pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezze Rice, potom ako poradca ministerky zahraničia Hillary Clinton. Dodnes je členom Council on Foreign Relations (CFR) v New Yorku, združujúcej vplyvných expertov v oblasti zahraničnej politiky. Magazín „Time“ ho vlani vybral do zoznamu 100 najvplyvnejších ľudí Spojených štátov. Dokázal presvedčiť State Department o tom ako treba využiť sociálne médiá na ovplyvňovanie medzinárodných vzťahov. Je považovaný za „jedného z hlavných architektov e-diplomacie 21. storočia“ prostredníctvom médií ako je Google, Facebook a Twitter. Nazývajú ho aj „profesionálnym facilitátorom revolúcií“ proti totalitným a autoritárskym utláčateľským režimom v globálnom merítku. Prvýkrát USA uplatnili úspešne „Cohenovu unortodoxnú diplomatickú metodológiu“ v roku 2009 v Iráne. Vošla do dejín ako „prvá Twitterová revolúcia“. Uplatňovanie tejto metodológie sme mohli zaregistrovať neskôr počas revolúcií „Arabskej jari“, na Ukrajine, a nečudoval by som sa, keby to malo v budúcnosti pokračovanie napr. formou „Facebookovej revolúcie“ iniciovanej proti zdaneniu Internetu v Maďarsku, atď.

Svoju pôsobnosť rozšíril J. Cohen, keď šéf Google Eric Schmidt ho prijal do zamestnania vo svojej firme. Následne vytvoril de facto oddelenie zahraničnej politiky Google. Svoju stratégiu zapracoval do manuálu „Google Ideas“ venovanom možnostiam uplatňovania novodobej digitálnej techniky na pomoc ľuďom v boji proti výzvam „konfliktov, instability a útlaku“. A dokonca aj v Afrike napr. proti šíreniu epidémie eboly (R. Š.).

Po roku spolupráce uverejnili E. Schmidt a J. Cohen spoločný článok v mienkotvornom zahraničnopolitickom časopise „Foreign Affairs“ pod názvom: „The Digital Disruption – Connectivity and the Difusion of Power“. Je to analýza uplatňovania moderných mocenských techník a ovplyvňovania politiky na globálnej úrovni.

Ako ďalší príklad neortodoxnej taktiky šéfa Google E. Schmidta môžeme uviezť z roku 2011, kedy ešte Edward Snowden pracoval ako anonymný analytik CIA. Vtedy Juliana Assangea ešte označovali za nepriateľa č. 1. USA. Ako je známe, zakladateľ „Wikileaks“ publikoval dokumenty dodané Chelsea Meaningom a preto žil v domácom väzení v Norfolku (Spojené Kráľovstvo).

J. Assange bol šokovaný, keď ho navštívil šéf Google E. Schmidt. J. Assange to popisuje vo svojej knihe: „When Google Met Wikileaks“. Šéfa Google na tomto bizarnom stretnutí doprevádzali ešte aj Lisa Shields (viceprezidentka CFR), Scott Malcolms (hlavný poradca predstaviteľky USA v OSN Susan Rice) a nám už známy Jared Cohen ! Nedávno o tom J. Assange uverejnil článok v časopise „Newsweek“. Ako tvrdí, delegácia pozostávajúca z jednej časti z Google a z troch častí zo State Departmentu, sa zaujímala o organizačnú štruktúru Wikileaks a vraj viedla, o. i., aj k nadviazaniu kontaktov na prostredie ministerky H. Clinton.

Každopádne je to dobrý príklad „inovatívnej diplomacie“ šéfa Google E. Schmidta a J. Cohena, ktorú by im mohol závidieť aj Jules Verne. Autor týchto riadkov by už nebol prekvapený ani po tom, keby raz náhodou vysvitlo, aké „unortodoxné úlohy“ mohol plniť E. Snowden v Moskve...

Prirodzene, ako nové prístupy obyčajne, nevyvolávajú nadšenie u každého. Z e-mailov uverejnených Wikileaks vysvitá, že šéf súkromnej spravodajskej služby „Stratfor“ George Friedman (viď: „Globsec“ - Bratislava) už dávnejšie vyjadroval svoju nevôľu z vplyvu, ktorý „Google Ideas“ majú na zahraničnú politiku USA. Viceprezident Stratfor Fred Burton vo vnútornej korešpondencii firmy komentoval nie príliš nadšene cesty J. Cohena do Egypta, Palestíny, Turecka a Iránu s cieľom poskytnúť technické informácie ľuďom v boji proti útlaku a pre tamojšiu demokratizáciu.

Príklad americkej unortodoxnej e-diplomacie ukazuje, že v „Informatickej Ére“ dochádza k predtým nevídaným inováciám aj v takej oblasti, ako bola „klasická diplomacia“, ktorá si obvykle vystačila po stáročia s nezmenenou metodológiou. Dnes to už nie sú len klasické zbrane, ani zbrane hromadného ničenia, ktoré predstavujú skutočnú moc štátu.

Moc e-diplomacie leží v kapacitách prístupu k informáciám. Rastúci vplyv Google, Facebook a Twitter na americkú zahraničnú politiku ilustruje, že informácie a inovácie sú pre tamojšiu vládu ešte aj od financií dôležitejšie.

 

Robert Škopec

 

 

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?