Dobrá kniha zmení váš mozog

Autor: Robert Škopec | 9.1.2014 o 13:32 | Karma článku: 11,79 | Prečítané:  215x

Podľa najnovších výsledkov výskumu v oblasti neurológie prečítanie dobrej knihy zmení váš mozog, dá sa povedať, že k lepšiemu, pretože sa tak rozšíri, obohatí jeho potenciál. Tím amerického profesora neurológie Gregory Berns-a na Emory University v Atlante, Georgia experimentálne dokázal, že pri intenzívnom zážitku čítania dochádza k zmenám neurálnych dráh v mozgu podobne, ako by ste dianie popisované v poviedke, novele, knihe prežívali v skutočnosti. Čítanie je takto prostriedkom seba-programovania, keďže spôsobuje aj fyzikálne zmeny v štruktúrach mozgu. Literárne príbehy stimulujú o. i. pamäťovo-svalové centrá, ako keby ste daný dej prežili osobne. Môže to mať za následok aj zodpovedajúce zmeny v živote čitateľa. Fantazírovanie pražského nemeckého spisovateľa Franza Kafku v jeho poviedke Premena tak po desiatkach rokov je osvetlené experimentálne aj výskumom v oblasti neurobiológie. Prof. Berns konštatuje, že prečítané príhody formujú ďalej život čitateľov a pomáhajú definovať ich osobnosť.

Počas čítania dochádza k neurálnym zmenám v mozgu spojeným s pohybovou sústavou a fyziológiou prežívania, ktoré umožňujú predstavu transportu vedomia čitateľa do situácie literárneho protagonistu. Aj doteraz sa dalo vedieť, že dobré čítanie vám umožní „ísť v šlapajách“ literárneho hrdinu figuratívne, v predstavách. Bernsov tím však potvrdzuje, že to má za následok aj fyikálne zmeny, čiže symbolicky sa vlastne odohráva „prevteľovanie“ čitateľa. Prirodzene, prečítaná kniha pôsobí na čitateľov rôzne, nie uniformovane, v závislosti na intenzite asociácií, ktoré dokáže vyvolať v tom-ktorom čitateľovi. Veľkosť vplyvu na čitateľov monitoroval Bernsov tím na 21 dobrovoľníkoch, ktorí mali za úlohu čítať 19 dní po sebe knihu britského autora Roberta Harrisa s názvom Pompeie. V závere čítania mali dobrovoľníci za úlohu zodpovedať aj kvíz, čo poslúžilo ako kontrola, či skutočne prečítali celú knihu. Výsledky experimentu potvrdili zmeny vo funkciách mozgu dobrovoľníkov, vplyv prečítaných pasáží bolo možné overiť ešte aj po viacerých dňoch. Zmeny boli zaregistrované predovšetkým v ľavom temporálnom cortexe mozgu, ktorý riadi jazykovú kapacitu jedinca. Čiastočne sa zapája aj do empatických reakcií, v istých fázach vývoja subjektu môže mať vplyv aj na prejavy autizmu, či epilepsie, atď. Došlo aj k vyššej aktivite centra mozgu, ktoré zodpovedá za koreláciu myšlienok s konaním, správaním sa ľudí. Niektoré fázy čítania stimulovali mozgové funkcie len kratšie, kým prebiehalo čítanie. Napr., keď dobrovoľník čítal o úniku behom z určitej situácie, tak aj sám sa začal podvedome pripravovať na beh, atď. Ilustruje to tézu známeho ruského psychiatra Vladimira Leviho o tom, že každá myšlienka je vlastne zároveň aj zadržaným svalovým pohybom. Ukázalo sa, že dĺžka pretrvávania funkčných zmien mozgu v dôsledku čítania sa pohybuje v diapazóne niekoľkých dní, až trvalých zmien. Neurologické efekty čítania tak môžu poskytnúť objektívnejšiu škálu merania rozdielov medzi „len zbežne prečítanou“ knihou a knihou, ktorú si čitateľ osvojí ako „svoju obľúbenú knihu“, etc. Podobne môžu byť neurologické efekty čítania využité napr. ako metrika na zvýšenie spoľahlivosti výsledkov rôznych prieskumov verejnej mienky, či prieskumov konzumentských návykov, reklamy, marketingu. Robert Škopec

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?