Podceňovanie prevencie vládou prispieva k rastu cien potravín

Autor: Robert Škopec | 21.8.2012 o 15:53 | (upravené 21.8.2012 o 16:04) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  113x

V Holandsku, Belgicku, atď., už strácajú trpezlivosť voči chybným prognózam počasia meteorológov a začínajú hľadať cesty k ich pokutovaniu za finančné škody takto spôsobené. Aj v našej verejnosti sa zbiera napätie spôsobené chybnými prognózami meteorológov. Preto sa dá predpokladať, že verejnosť prijala s uspokojením krok ministra životného prostredia SR P. Žigu, keď nedávno odvolal z funkcie riaditeľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) P. Nejedlíka. Dovoľte však upozorniť, že v posudzovaní prognóz počasia sa z metodologického hľadiska meteorológovia síce dopúšťajú chýb, avšak inde, než sa domnieva široká verejnosť.

Totiž, podľa nášho názoru, nejde o chyby spôsobené len vedeckou metodikou, ale predovšetkým nedostatočnou profesionálnou priebojnosťou. Tá by si od meteorológov vyžadovala priznať, že doterajšia paradigma meteorologických prognóz zastarala a bolo by ju treba zmeniť, doplniť novými poznatkami vedy, ktoré sú už dosť dávno dostupné, aj keď nie pre širokú verejnosť. Stručne povedané: jadrom uvedených metodologických nedostatkov, ktoré boli typické aj pre doterajšiu činnosť SHMÚ je nedostatok odvahy priznať sa verejnosti, že vo svete dávnejšie dochádza k umelej modifikácii počasia s pomocou dostupných technologických zariadení na viacerých úrovniach. Spočiatku sa tieto skutočnosti utajovali z vojenských príčin. Dnes však sa tieto informácie stali natoľko rozšírenými, že v rovine všeobecných úvah (internet) ich utajovanie už stratilo zmysel. To prirodzene zavádza faktor ďalších premenných do inak značne komplexných výpočtov matematických modelov  meteorológie. Uvedomujú si to už aj v EÚ, napr. na nedávnom zasadnutí Rady ministrov poľnohospodárstva EÚ sa interne posudzovali aj otázky tzv. nepredvídateľných udalostí súvisiacich s výkyvmi počasia. Tie môžu byť spôsobené aj umelými lokálnymi zásahmi disponentov technických generátorov počasia, pričom môžu slúžiť aj finanančným manipuláciám za účelom získania odškodného, poistného, eurofondov, atď. Z uvedeného, sa podľa našej mienky, núka konzekvencia: meteorológom doteraz chýba potrebná dávka priebojnosti k presadeniu spoločensky nutných zmien, preto v otázke zvýšenia účinnosti ich prognóz bude nutná pomoc zo strany predstaviteľov vysokej politiky, ako doma v SR, tak aj v medzinárodnej rovine. Čiže uvedený problém bude potrebné vnímať aj ako politickú otázku.      

V súčasnom svete nedochádza len k striedaniu epôch v oblasti medzinárodnej politiky a ekonomiky, ale aj k relatívne novým javom, ku ktorým budú musieť vlády, skôr alebo neskôr zaujať zodpovedné stanoviská a prijať adekvátne akčné plány. Bez toho bude  hroziť ich štátom, ako aj integračným zoskupeniam stále viac prírodných a následne aj technologických, hospodárskych a sociálnych katastrof. Podľa kritéria škôd, ktoré reálne hrozia štátom sa dnes už klimatické zmeny a modifikácia počasia stávajú hrozbou č. 1 pre národnú bezpečnosť štátov, i pre celé medzinárodné spoločenstvo. K uvedeným prírodným faktorom sa na dôvažok pridáva ešte aj hrozba geofyzikálneho terorizmu spôsobovaná ľudským faktorom. Bezpečnostná stratégia štátu, zahraničná politika, ani boj proti kriminalite však nedrží krok s uvedenými výzvami, nie je na úrovni aktuálnych požiadaviek doby a preto len v stále menšej miere dokáže ochrániť svoje oprávnené národno-štátne záujmy, kvalitu života, zdravia, či dokonca životy svojich obyvateľov. Budeme si musieť znova uvedomiť, že darwinistický prírodný výber sa ešte neskončil...V súlade s medzinárodnými trendmi, škody spôsobené faktormi extrémneho počasia vykazujú rastúcu tendenciu aj v Slovenskej republike.

Všetko javy spôsobujúce obrovské škody ekonomikám dotknutých štátov. Pomalosť a neefektívnosť reakcií jednotlivých vlád naznačuje, že súčasný svet ešte nechápe plne komplexitu uvedenej novej bezpečnostnej hrozby č. 1. Preto je logické, že tie národné vlády, ktoré sa dokážu skôr zmobilizovať v prevencii proti prejavom extrémneho  počasia, získajú náskok a ušetria zdroje. V dôsledku toho vyhrajú následné parlamentné voľby. Nevyhnutne si to vyžiada vypracovanie, prijatie a implementáciu Národného akčného plánu preventívnych opatrení SR pre minimalizáciu škôd z prejavov extrémneho počasia, vrátanej kapacity pre jeho realizáciu.

Z priestorových dôvodov dovoľte len jeden príklad za všetky. Nedávno denník SME akoby priniesol skrytú reklamu podniku Letových prevádzkových služieb (LPS) SR, ktorý spolu s Leteckým úradom SR má na starosti vybavovanie preletov lietadiel vo vzdušnom priestore Slovenska. LPS má dnes 480 zamestnancov, z toho 120 dispečerov s niekoľko tisíc eurovými platmi, pričom zvládne cca 400 000 preletov nad územím SR za rok. V roku 2011 vzrástol počet preletov povolených LPS SR oproti r. 2010 o 11%.  Čo z toho, keď čistý zisk podniku za rok 2011 činil približne 1 milión eur. Lenže kto si na úrovni vlády SR, NR SR, či NGOs spočíta finančné škody spôsobené 400 tisíc preletmi lietadiel v našom vzdušnom priestore za jediný rok ? O negatívnom vplyve tzv.  chemtrails lietadiel (kondenzné čiary) na životné prostredie odporúčam prečítať: http://skopec.blog.sme.sk/c/300721/Modifikacia-pocasia.html

Chemtrails nielenže prispievajú k vzniku extrémnych výkyvov počasia, ale podľa amerického top National Institute of Health prostredníctvom neurotoxínov spôsobujú aj závažné onemocnenia, o. i. aj typu sclerosis multiplex ! Pánovi ministrovi dopravy SR by som preto kľudne navrhol znížiť počet povolených preletov lietadiel nad územím SR na jednu tretinu ich terajšieho počtu (aj keď to je čiastočne v kompetencii velenia síl NATO).

Spočítané a podčiarknuté: vrcholová politika ako domáca, tak aj medzinárodná zatiaľ nekoná dosť v záujme prevencie škôd spôsobených objektívnymi i subjektívnymi faktormi extrémneho počasia.  Počnúc systémom USA: HAARP (High Frequency Active Auroral Research Program), Ruska: Sura, cez rôzne iónové a elektromagnetické generátory, až po sovietske gyrotrony v rukách japonskej Yakuzy a podobných organizácií, meteorologické rakety MR-12, MR-20, atď., existuje už množstvo technologických zariadení schopných umelo lokálne modifikovať počasie. Sú schopné porušovať suverenitu vzdušného priestoru iných štátov, ako aj pôsobiť lokálne vo vnútri štátov. Žiada si to vytvorenie a schválenie príslušnej novej legislatívy, ktorá umožní legálne pôsobenie na počasie v danom regióne len na základe súhlasu príslušných kompetentných orgánov daného štátu. Čím skôr Slovensko pristúpi k uvedeným legislatívnym zmenám, tým skôr môže mať účinne fungujúci systém prevencie minimalizujúci škodlivé dôsledky modifikácie (ekonomické, zdravotné, ekologické, atď.) počasia u nás. Je to len otázka času, kedy štáty začnú venovať intenzívnejšiu pozornosť otázkam prevencie neželateľných výkyvov počasia. Bude aj v národnoštátnom záujme Slovenska sa do tejto medzinárodnej spolupráce na poli prevencie extrémov počasia zapojiť včas. Činia tak aj významné veľmoci ako je napr. Čína. Podľa najnovšej správy vlády ČĽR, v dôsledku búrok a prietrží mračien sa hladina vody pri čínskom pobreží zvyšuje ročne 2,7 mm rýchlejšie, ako je svetový priemer. Uvedená správa prognózuje, že do roku 2050 navýšenie hladiny pobrežných vôd Číny dosiahne 145-200 mm a zaplaví 87 tisíc km  pobrežia, čo ohrozí zaplavením cca 1 300 miest a obcí.  Doteraz z veľmocí to bolo Rusko, ktoré sa menej aktivizovalo v agende prevencie extrémov počasia, napr. v BR OSN. Ako o tom svedčili napr. vyhlásenia riaditeľa Gidrometcentra RF Romana Viľfanda, ruskí experti boli presvedčení, že s výnimkou oblasti Primoria (Kamčatka, Sachalin) údajne Rusku nehrozia také tajfúny, ako bývajú v USA. Veterná smršť a prudké povodne, ktoré si vyžiadali skoro 200 obetí na životoch v júli 2012 v oblasti Krasnodar - Krymsk, však zrejme povedú k zmene stratégie Ruska a vynútia si aktívnejšie kroky v prevencii extrémov počasia, ako aj v účasti RF na medzinárodnej spolupráci k nej.

Premiér SR R. Fico na nedávnom výjazde po južnom Slovensku farmárom sľúbil pomoc bezúročnými pôžičkami a odpustením nájomného za pôdu. Žiaľ, to, že štát si prehodí straty z jednej rozpočtovej kapitoly do druhej dlhodobo nie je riešenie. Dôraz sa musí klásť na dosiahnutie maximálne možnej prevencie. Pritom straty sa prejavia opäť v inom rezorte: zdravotníctva, v poisťovniach, v raste cien potravín, atď. Rozpracovanosť problematiky extrémov počasia vysokou politikou je jednoducho nedostatočná ako v SR, tak aj v EÚ. Uvidíme, či k tejto agende dokáže povedať niečo nové blížiaci sa (29.8.2012) Summit G 20. 

 

21.8.2012

Robert Škopec

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?