Striedanie epôch: rast medzinárodného chaosu

Autor: Robert Škopec | 27.5.2012 o 15:08 | (upravené 27.5.2012 o 15:15) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  116x

Máloktorá vláda v členských štátoch EÚ dnes otvorene priznáva, že v súvislosti s Gréckom je možný aj vznik nových konfliktov v Európe. Za ďalší potenciálny zdroj je možné označiť Maďarsko pod vedením premiéra V. Orbána, ktorý súc zaslepený dvojtretinovou väčšinou jeho strany Fidesz v tamojšom parlamente, sa často správa ako slon v obchode s porcelánom. Ešte nedávno dávala maďarská strana za vzor úroveň bilaterálnych vzťahov s Rumunskom aj pre ostatné susedné štáty. A dnes stačí otázka pochovania sedmihradského spisovateľa J. Nyírὅ, (žil ako emigrant v Španielsku), v Rumunsku na vyostrenie vzťahov medzi oboma krajinami, atď.  Ako to však potvrdzujú uskutočnené summity, rôzne stretnutia lídrov štátov EÚ v počte okolo 160, tie sa zatiaľ nestali účinným nástrojom vyriešenia týchto problémov. Neviedli ani k zníženiu miery európskeho, resp. globálneho chaosu, skôr opak je pravdou.  

V politických kruhoch prevláda názor, že ak by sa teraz umožnil odchod Grécka z eurozóny (EZ), mohlo by to vieť postupne k vzniku finančného chaosu, občianskej vojne a následne aj medzinárodnému konfliktu, ktorý by zachvátil nielen Európu, ale aj Blízky Východ. Preto je snaha o oddialenie riešenia v nádeji, že to umožní organizovaný odchod Grékov, ako aj konsolidáciu situácie na južnej periférii EÚ (Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Francúzsko). Situáciu ďalej komplikuje fakt, že sa stávame svedkami striedania historických epôch. Obdobie, v ktorom boli USA prakticky jedinou superveľmocou a ako také zohrávali aj úlohu svetového žandára, spolu s úlohou najväčšieho investora, sa chýli ku koncu. Vojenské konflikty v Iraku a v Afganistane spôsobili vyčerpanie zdrojov Ameriky natoľko, že dnes ani politická elita, ani široká verejnosť USA nemá záujem, aby ich krajina naďalej plnila úlohu hlavného garanta svetového poriadku. Ukázalo sa to už pri riešení občianskej vojny v Líbyi, kedy Spojené štáty už neboli ochotné zohrať vedúcu úlohu, tú muselo nakoniec vziať na seba NATO. Pokračujú však naďalej v roli superveľmoci pri riešení problémov šírenia jadrových zbraní, ako to vidíme v rokovaniach s KĽDR, či s Iránom. Podobne sa Amerika angažuje aj pri dosiahnutí modusu vivendi v Sýrii. Narazila však na blok vetujúcich mocností Číny a Ruska v BR OSN, v dôsledku čoho krviprelievanie v Sýrii stále pokračuje. V USA teda, ako viackrát v minulosti, opäť silnejú tendencie k izolacionizmu, čomu sa nemôžeme ani diviť, ak si uvedomíme napr., že Amerika dlhodobo pokrýva cca 70% výloh NATO...A zatiaľ „Nemecko ako EÚ" sa pripravuje na budúcu úlohu superveľmoci. Hrozí však dovtedy svetu mocenské vákuum ? Jedna vec sú nálady Američanov, a druhá sú ich objektívne, už rozohraté ekonomické, politické, vojenské záujmy. Striedanie epôch bude skôr prebiehať pozvoľna, v horizonte nasledujúcich 15-20 rokov. Svetová jednička v geopolitickej analýze Ian Bremmer a súčasná jednička v ekonomickej analýze Nouriel Roubini sa zhodne domnievajú, že situácia nevyzerá lepšie ani pre potenciálnych nástupcov: Rusko a Čínu. Nie, že nemajú potenciál na prebratie úlohy garanta svetového poriadku po USA, ale im hrozí z vnútra aj rozpad ich štátu. Voľakedy nádejné Japonsko sa stalo modelovým príkladom stagnácie kapitalistického systému v poslednom desaťročí. Napriek módnym koncepciám bezvládia v súčasnom svete sa skôr prikláňame k hodnoteniu, že svet sa stále viac približuje k prognózam zahraničnopolitických expertov Číny o nadchádzajúcej ére „multicentricity" sveta. Garantom svetového poriadku môžu byť rovnako dobre aj transientné (ad hoc) koalície viacerých mocností, ktoré sa dopracovali ku konsenzu v otázkach spoločného záujmu. Je však faktom, že existujúce formálne zoskupenia, ako je G 20, G 8, WTO, IMF, OSN, atď. si zatiaľ nedokážu poradiť s globálnymi výzvami.  

Mnoho pozorovateľov dnes hovorí o odchode Grécka z eurozóny ako o hotovej veci, čo nezodpovedá úplne skutočnosti. Dá sa však očakávať, že kríza EÚ sa bude počas nasledujúcich mesiacov prehlbovať. Ba čo viac, môžu k problémom s Gréckom pribudnúť aj ďalšie krízové momenty. Aktuálna ekonomická situácia v Španielsku tiež neveští nič dobrého. Ďalší „chorý človek" EZ Taliansko si na vyjasnenie ďalších krokov vynútilo konanie mini-summitu v Ríme (za účasti Nemecka), ešte pred summitom lídrov Únie, atď. Matematicky, rastom počtu záchranných akcií EÚ, porastie aj objektívna pravdepodobnosť výskytu chýb pri ich realizácii, (nehovoriac o rizikách ich finančnej náročnosti), čo by mohlo stačiť na spustenie tzv. „error catastrophe". V úvode sme už spomenuli v súvislosti s Rumunskom nevypočítateľnosť zahraničnej politiky Maďarska. Obavy z možných nacionalistických potyčiek sa týkajú širšieho okruhu štátov a môžu viesť nielen k ekonomickým konfliktom v rámci EÚ. V tomto ohľade platí región Strednej Európy za historicky pomerne zraniteľný. Žiaľ, projekt Višegrádskej skupiny napriek vynaloženým nemalým finančným prostriedkom zostáva len „papierovým tigrom", čo sa opätovne jasne potvrdilo v súvislosti s nedávnym fiaskom Jaltského summitu na Ukrajine.

Za pozornosť stojí aj fakt časovej koincidencie krízy EÚ s ústupom USA z pozície „svetového žandára". Spojené štáty ťažko znášajú aj skutočnosť zníženia ich ratingu. V tamojšej politickej triede silnie názor, že dramatické reformy, ktoré čakajú USA, je možné uskutočniť len za podmienky stiahnutia sa z pozície superveľmoci. Tá sa takto „núka na tácke" Nemecku, čo môže vnášať prvky rivality a nestability nielen do bezpečnostnej sústavy Západu, ale aj do budúceho vývoja globálnej rovnováhy síl. Povedie to  k striedaniu historických epôch, čo prirodzene bude mať následky aj pre Slovensko.

Na zvládnutie tohto prechodu by sme sa mali poučiť od Číny. Tá odmietla  výzvy bývalého francúzskeho prezidenta N. Sarkozyho, aby sa ČĽR zapojila do záchrany eura. Peking argumentoval s tým, že „jeden z najchudobnejších štátov by mal pomáhať najbohatším ?" Práve cynické nadradzovanie záujmov najbohatších vedie k rastu chaosu v medzinárodných vzťahoch. A ten istý druh egoizmu bohatých vedie aj vo vnútri štátov (chudobnejšie Slovensko má pomáhať bohatšiemu Grécku ?) k inštalácii režimov „morálnej nepríčetnosti". Tak sa niet čo čudovať rastu medzinárodného chaosu a nadchádzajúcemu striedaniu epochy jedinej superveľmoci najprv epochou multicentricity, a potom možno opäť érou jedinej superveľmoci (Nemecko ako EÚ).

 

27.5.2012

Robert Škopec

        

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?