Tematizácia politiky v znamení blížiacich sa volieb prezidenta Spojených štátov tak odráža rastúcu priepasť medzi bohatými a sociálne odkázanými časťami spoločnosti. B. Obama sa pritom odvolával na niektoré sociologické štúdie, dokazujúce nebezpečne akcelerujúce tempo rastu sociálnych rozdielov v posledných troch dekádach. Na pomoc si zobral aj model bývalého republikánskeho prezidenta Theodorea Rooswelta, ktorý síce veril v trhovú ekonomiku, no zároveň považoval za nevyhnutné kompenzovať chudobných a odkázaných za jej excesy. B. Obama vyjadril nesúhlas aj s viacerými škrtmi, s ktorými počíta rozpočet Republikánov, ako je disproporčné zvýhodnenie ročne zarábajúcich viac ako 250 tisíc USD, či škrty v zdravotníctve, vo vede, v poistení, atď. Podľa B. Obamu, tieto škrty v priebehu nasledujúcich desiatich rokov majú stáť amerických daňových poplatníkov 4,6 biliónov USD.
Historicky novým momentom je, že v prezlečení plánu rozpočtových škrtov Republikáni servírujú americkej spoločnosti radikálnu víziu slabo maskovaného sociálneho darwinismu. Je to recept na úpadok, podčiarkol B. Obama.
Faktom je, že už od 90.-tych rokov m.s. ekonómovia publikovali štúdie, ktoré upozorňovali na rastúcu sociálnu nerovnosť v USA. Navrhovali sa rôzne opatrenia na zlepšenie situácie. Napr. zvažuje sa nahradiť existujúcich 6 daňových pásiem dvomi s 25%, a 10% sadzbami, atď. Do centra pozornosti sa otázka rastu sociálnej nerovnosti dostala na jeseň roku 2011 po vzniku protestného hnutia Occupy Wall Street. Demokrati to využili na zapracovanie niektorých aspektov tejto témy do svojej agendy. Republikáni na to reagovali pobúrene s tým, že to môže obnoviť triedny boj v Spojených štátoch !
Diskusie sa posunuli na viac odbornú úroveň po uverejnení štúdie Congressional Budget Office (Kongresového úradu pre rozpočet) v októbri 2011. Tá konštatovala, že príjmová nerovnosť výrazne vzrástla v USA: za posledné 3 desaťročia 1% najbohatších viac ako zdvojnásobilo svoj podiel na celkových príjmoch. Na dôvažok, píše sa v štúdii, politika americkej vlády sa stala menej redistributívnou, keď od roku 1970 redukuje menej koncentráciu príjmov obyvateľstva. Vyrovnávajúci efekt federálnych daní sa ukázal byť nižším v roku 2007, než v roku 1979, pričom sa štruktúra federálnych príjmov posunula k menej progresívnej regulácii daní. Problémom je aj nižšia úroveň špecifikácie daňových bonusov, napr. sociálne poistenie v prípade starších Američanov neodráža dostatočne výšku ich príjmov. V správe rozpočtového úradu sa ďalej uvádza, že za obdobie rokov 1979-2007 sa priemerné príjmy 1% najbohatších Američanov zvýšili po zdanení o 275%. Za nimi nasledujúca 20% vrstva bohatých si v danom období zvýšila príjmy o 65%. Kým najmenej bohatá pätina si zvýšila svoje príjmy len o 18%. A tri pätiny obyvateľov USA v strednom príjmovom pásme si zvýšila príjmy za sledované obdobie o menej ako 40%.
Medzi faktormi, ktoré prispeli k zvýšeniu príjmov najbohatších, správa vyzdvihuje neúmerný nárast kapitálových príjmov. Záverom Kongresový rozpočtový úrad USA konštatuje, že výsledky jeho správy sú plne v súlade s výsledkami podobných správ sféry súkromného výskumu, i akademických ekonómov.
Aj situácia v Európe ukazuje podobný trend rastu sociálnej nerovnosti ako v USA. V Správe OECD (The Organization for Economic Cooperation and Development) zo začiatku roku 2012 sa konštatuje, že v jej 34 členských krajinách priemerné príjmy najbohatších 10% populácie deväťnásobne (9:1!) prevyšujú príjmy najchudobnejších 10% obyvateľov. Dokonca aj v krajinách s tendenciou k rovnostárstvu (Dánsko, Nemecko a Švédsko) v porovnaní s USA a Veľkou Britániou, bol uvedený pomer medzi príjmami najbohatších, resp. najchudobnejších 10% obyvateľov v roku 2012 už 6:1, oproti 80.-tym rokom m.s., keď vykazovali pomer 5:1. Popri raste sociálnej nerovnosti OECD poukazuje aj na trend poklesu sociálnej mobility (najmä v USA a v Británii). Inými slovami, dochádza k „zamŕzaniu" priepustnosti medzi jednotlivými príjmovými vrstvami a skupinami.
Analytici vysvetľujú nárast sociálnej nerovnosti v spojení s poklesom sociálnej mobility často tým, že globalizácia viedla k vzniku novej nadnárodnej triedy (manažérov a úradníkov) „jet set" s nie dostatočne kontrolovanými vysokými príjmami, už bez klasickej štátnej viazanosti (nie „štát v štáte", ale „globálny štát v globálnom svete"). S tým súvisia aj ďalšie faktory s podobným účinkom, ako je deregulácia pracovného trhu, či trend rastúceho počtu rodín s len jedným rodičom, čo ich neraz predurčuje k životu v relatívnej chudobe, atď.
Ako by na to mala reagovať politika ? Správa OECD poukazuje na nevyhnutnosť tvorby nových pracovných miest spolu s investovaním do vzdelávania. Rovnako podčiarkuje nutnosť revízie doterajšej daňovej a sociálnej politiky v štátoch Západu. Obamova kritika pravicového radikalizmu ako prejavu sociálneho darwinizmu sa dá aplikovať aj na vládu premiéra V. Orbána, ktorá vedie nevyhlásenú vojnu proti štvormiliónovej chudobe v Maďarsku. Nie je na tom o moc lepšie ani vláda premiéra P. Nečasa v Česku, ktorá si spravila z rozpočtových škrtov modlu. Určitým východiskom z krízového marazmu demokracie by mohlo byť zavedenie psychotestov pred parlamentnými voľbami. Zvládnuť by ich mal každý, kto sa chce zúčastniť volieb, tak voliči, ako aj budúci poslanci parlamentu a členovia vlády. Psychotesty sú bežné v prípade prijímacích pohovorov rôzneho druhu, v prípade vodičského preukazu, poľovníckeho zákona, atď. Mohli by byť ochranou pred prejavmi radikalizmu aj v prípade volieb. Kretenizácia moderných spoločností (kognitívne deformácie v dôsledku komunikačného bombardovania verejnosti s prvkami senzácií, lží, poloprávd a paradoxov) je odvrátenou stranou (najmä elektronickej) mediálnej demokracie. Ak by boli psychotesty zavedené pred voľbami už začiatkom minulého storočia, pravdepodobne by nebol vznikol fašistický režim v Taliansku, nacistický v Nemecku, a bez týchto režimov by nebola ani druhá svetová vojna. Čo nám dnes hrozí, ak sa nedokážeme vyrovnať s týmito výzvami ? To už naznačujú najnovšie výroky predstaviteľov zahraničnopolitického establishmentu Číny, keď varujú, že USA sa ocitajú na nesprávnej strane historického vývoja...
Zdroje sú uvedené priamo v texte článku.
28.4.2012
Robert Škopec
analytik
